Záhada známa ako Mesačná jaskyňa je aktuálnou témou ešte aj v súčasnosti

Mesačná jaskyňa je zahalená rúškom tajomstva

Mesačná jaskyňa je záhadou, ktorá sa z hľadiska svojho veku pomaly a isto blíži k svojmu výročiu 100 rokov. Ani napriek takto dlhej dobe od prvej písomnej zmienky o Mesačnej jaskyni sa ju nikomu inému nepodarilo navštíviť a presne identifikovať jej polohu. Podľa mnohých zdrojov je Mesačná jaskyňa len dobre vymyslenou legendou. Množstvo ľudí ju teda považuje za vykonštruované miesto, ktoré vďaka svojim charakteristickým črtám nemohlo byť umiestnené v horách. Je tu však aj taká skupina ľudí, ktorá v existenciu Mesačnej jaskyne jednoznačne verí a pravidelne sa ju snažia nájsť a potvrdiť tak jej polohu na území našej krajiny. Za objaviteľa Mesačnej jaskyne je teda považovaný Antonín Horák, ktorý bol v rámci 2. svetovej vojny aktívnym členom odboja v Slovenskom národnom povstaní. Ako sa však verejnosť dozvedela o objave tohto vojaka a prečo ju navštívil práve počas bojov?

Mesačná jaskyňa a ako je to s jej charakteristikou

 

Mesačná jaskyňa v našich lesoch
Ukrývajú naše lesy Mesačnú jaskyňu?

Pán Horák mal totižto jaskyňu navštíviť v rámci bojov v tatranských horách a v snahe nájsť tajný úkryt natrafil aj na túto jaskyňu. Keďže Mesačná jaskyňa sa v tom období rozhodne nedala považovať za štandardný objav, mal si jej opis evidovať vo forme denníka a zápisov. Z uvedených zdrojov teda vyplýva, že jaskyňa sa mala skladať z dvoch traktov umiestnených hlboko v skalách. Jeden z nich mal mať takmer dokonalý tvar kruhu, od ktorého je odvodený aj názov tohto miesta. Druhý trakt mal mať tvar polmesiaca a z hľadiska rozmerov bol podstatne menším. Pána Horáka zaujímal autor Mesačnej jaskyne. Nad tvorcom a dôvodom jej vzniku si lámal hlavu. V denníku mal dokonca rozvíjať myšlienky, že jaskyňa je dielom starej alebo dokonca mimozemskej civilizácie. Za zamyslenie stoja aj jej charakteristické črty, z ktorých množstvo vyvoláva celý rad otázok. Steny jaskyne sa podľa zápiskov objaviteľa vyznačovali abnormálnou odolnosťou a ich štruktúru sa pokúšal narušiť prostredníctvom úderov čakana alebo výstrelmi z pištole. Ani v jednom prípade však jeho snaha nebola úspešná. Čakan aj náboje sa od steny odrážali a nenechávali na jej povrchu žiadne známky poškodenia. Pre ďalšie zaujímavé informácie kliknite na  https://slovander.sk/.